Život Prešova
online
online
Uplynulo 70 rokov od úmrtia konštruktéra samopalu Georgija Špagina
06.02.2022 Celý región
Bratislava
6. februára (TASR) – V nedeľu 6. februára uplynulo 70 rokov od úmrtia
ruského vynálezcu Georgija Semionoviča Špagina, konštruktéra
legendárneho samopalu PPŠ-41 (Pistolet-pulemjot Špagin, známy tiež ako
Špagin). Nesmrteľná sovietska zbraň, ktorú vystriedal až následník
Kalašnikov, sa používala počas druhej svetovej vojny.
Georgij Semionovič Špagin sa narodil 17. apríla 1897 v obci Ključnikovo v Kovrovskom okrese a Vladimirskom kraji v rodine chudobného roľníka. Konštruktér Špagin zomrel 6. februára 1952 vo veku 54 rokov v Moskve.
Po skončení troch tried farskej školy bol Špagin nútený finančne pomáhať rodine a v dvanástich rokoch odišiel za svojim otcom do Kovrova za prácou. Najskôr slúžil ako posol u obchodníka, bol pastierom, nosil vodu a piesok na stavbu, pracoval tiež ako kurič v sklárni. V roku 1916 bol povolaný do cárskej armády, ale kvôli zraneniu prsta sa nedostal znovu na front.
Následne Špagin začal ako samouk-mechanik v experimentálnej dielni továrne na zbrane a guľomety Kovrov, kde pracovali konštruktéri zbraní ako Vladimir Fedorov a Vasilij Degťarev. Spoločne s Degťarevom v rokoch 1924 až 1926 zostrojili tankový guľomet ráže 7,62 DT a v roku 1931 guľomet DK-32.
V roku 1941 sa Špagin stal tvorcom najbežnejšej zbrane Veľkej vlasteneckej vojny - slávneho samopalu PPŠ. Špagin na ňom začal pracovať v roku 1939 a už v decembri 1940 bol samopal uvedený do prevádzky. Konštrukcia samopalu PPŠ umožňovala, aby mal vojak 71 nábojov. Ukázalo sa však, že nie je príliš spoľahlivý a postupne bol nahradený zásobníkom s kapacitou 32/35 nábojov. Zároveň plnenie guľatých zásobníkov bolo v boji zdĺhavé a riskantné. Pri testovaní zbrane strela typu 7,62x25 Tokarev bez problémov preletela sovietskou oceľovou prilbou. S kadenciou 900 striel za minútu a úsťovou rýchlosťou strely 1600 metrov za sekundu išlo o účinnú zbraň, ktorá bez zásobníku vážila 3,64 kg.
Zbraň bola populárna aj medzi nemeckými jednotkami, ktoré ju keď ju ukoristili s obľubou používali. Jednou z najporuchovejších častí samopalu bol veľký bubnový zásobník, ktorého bezporuchový chod si vyžadoval na rozdiel od iných súčastí zbrane nadpriemernú starostlivosť. Zbraň umožňovala nepretržitú paľbu aj jednotlivé výstrely. Okrem toho pri konštrukcii samopalu PPŠ neboli potrebné žiadne špeciálne materiály ani veľké množstvo dielov.
Vyrábať sa mohol nielen vo vojenských závodoch, ale aj v akýchkoľvek podnikoch s jednoduchým lisovacím zariadením. Len v roku 1941 bolo vyrobených viac ako 92.000 kusov. V roku 1942 výroba samopalov predstavovala 1,5 milióna kusov. Celkovo sa počas vojny vyrobilo približne šesť miliónov kusov PPŠ-41.
Samopal sa stal akýmsi symbolom sovietskeho vojaka. Objavoval sa takmer vo všetkých sovietskych a zahraničných filmoch o Veľkej vlasteneckej vojne. Znakom jeho popularity je aj skutočnosť, že na všetkých pamätníkoch v bývalom Sovietskom zväze a v krajinách východnej Európy sovietsky vojak vždy drží v rukách práve "Špagina".
Zbraň PPŠ-41 používali aj počas Slovenského národného povstania (SNP), ako partizáni, tak aj vojaci. "Povstalcom dodali podľa dobových dokumentov od 900 do 2082 samopalov. Parabrigáda mala tabuľkovo 1237 samopalov PPŠ-41 a PPS-43. Koľko sa však skutočne dostalo na Slovensko, sa nedá presne povedať, keďže chýba k tomu dokumentácia," povedal pre TASR historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
Doteraz si záujemcovia z tohto legendárneho samopalu môžu zastrieľať na niektorých slovenských strelniciach. "PPŠ-41 Špagin používame aj na našej strelnici. Ide o semi automatickú verziu. Častejšie používame klasický 30-ranový zásobník ako legendárny kruhový zásobník, hlavne z dôvodu poruchovosti. Zbraň sa veľmi príjemne chová pri streľbe, bez výraznejšieho spätného rázu, hlavne z dôvodu pomeru veľkej hmotnosti zbrane a relatívne malého kalibru 7,62 x 25 (Tokarev). Z tohto dôvodu zvládnu streľbu z tejto zbrane aj začiatočníci, je výrazne príjemnejšia ako napr. streľba z AK47 Kalašnikova, alebo československého samopalu SA vz. 58," vysvetlil TASR expert na zbrane a spolumajiteľ strelnice Hunter Club Juraj Hodul.
PPŠ-41 alebo Špaginy sa doteraz vyskytujú u zberateľov. Boli napríklad odovzdané aj v rámci štyroch zbraňových amnestií, ktoré prebehli na Slovensku. "Štvrtá zbraňová amnestia ešte nie je celá spracovaná. V predchádzajúcich troch zbraňových amnestiách však bolo odovzdaných do 80 samopalov PPŠ-41 Špagin," priblížila TASR Marta Fabianová z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
Georgij Semionovič Špagin sa narodil 17. apríla 1897 v obci Ključnikovo v Kovrovskom okrese a Vladimirskom kraji v rodine chudobného roľníka. Konštruktér Špagin zomrel 6. februára 1952 vo veku 54 rokov v Moskve.
Po skončení troch tried farskej školy bol Špagin nútený finančne pomáhať rodine a v dvanástich rokoch odišiel za svojim otcom do Kovrova za prácou. Najskôr slúžil ako posol u obchodníka, bol pastierom, nosil vodu a piesok na stavbu, pracoval tiež ako kurič v sklárni. V roku 1916 bol povolaný do cárskej armády, ale kvôli zraneniu prsta sa nedostal znovu na front.
Následne Špagin začal ako samouk-mechanik v experimentálnej dielni továrne na zbrane a guľomety Kovrov, kde pracovali konštruktéri zbraní ako Vladimir Fedorov a Vasilij Degťarev. Spoločne s Degťarevom v rokoch 1924 až 1926 zostrojili tankový guľomet ráže 7,62 DT a v roku 1931 guľomet DK-32.
V roku 1941 sa Špagin stal tvorcom najbežnejšej zbrane Veľkej vlasteneckej vojny - slávneho samopalu PPŠ. Špagin na ňom začal pracovať v roku 1939 a už v decembri 1940 bol samopal uvedený do prevádzky. Konštrukcia samopalu PPŠ umožňovala, aby mal vojak 71 nábojov. Ukázalo sa však, že nie je príliš spoľahlivý a postupne bol nahradený zásobníkom s kapacitou 32/35 nábojov. Zároveň plnenie guľatých zásobníkov bolo v boji zdĺhavé a riskantné. Pri testovaní zbrane strela typu 7,62x25 Tokarev bez problémov preletela sovietskou oceľovou prilbou. S kadenciou 900 striel za minútu a úsťovou rýchlosťou strely 1600 metrov za sekundu išlo o účinnú zbraň, ktorá bez zásobníku vážila 3,64 kg.
Zbraň bola populárna aj medzi nemeckými jednotkami, ktoré ju keď ju ukoristili s obľubou používali. Jednou z najporuchovejších častí samopalu bol veľký bubnový zásobník, ktorého bezporuchový chod si vyžadoval na rozdiel od iných súčastí zbrane nadpriemernú starostlivosť. Zbraň umožňovala nepretržitú paľbu aj jednotlivé výstrely. Okrem toho pri konštrukcii samopalu PPŠ neboli potrebné žiadne špeciálne materiály ani veľké množstvo dielov.
Vyrábať sa mohol nielen vo vojenských závodoch, ale aj v akýchkoľvek podnikoch s jednoduchým lisovacím zariadením. Len v roku 1941 bolo vyrobených viac ako 92.000 kusov. V roku 1942 výroba samopalov predstavovala 1,5 milióna kusov. Celkovo sa počas vojny vyrobilo približne šesť miliónov kusov PPŠ-41.
Samopal sa stal akýmsi symbolom sovietskeho vojaka. Objavoval sa takmer vo všetkých sovietskych a zahraničných filmoch o Veľkej vlasteneckej vojne. Znakom jeho popularity je aj skutočnosť, že na všetkých pamätníkoch v bývalom Sovietskom zväze a v krajinách východnej Európy sovietsky vojak vždy drží v rukách práve "Špagina".
Zbraň PPŠ-41 používali aj počas Slovenského národného povstania (SNP), ako partizáni, tak aj vojaci. "Povstalcom dodali podľa dobových dokumentov od 900 do 2082 samopalov. Parabrigáda mala tabuľkovo 1237 samopalov PPŠ-41 a PPS-43. Koľko sa však skutočne dostalo na Slovensko, sa nedá presne povedať, keďže chýba k tomu dokumentácia," povedal pre TASR historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
Doteraz si záujemcovia z tohto legendárneho samopalu môžu zastrieľať na niektorých slovenských strelniciach. "PPŠ-41 Špagin používame aj na našej strelnici. Ide o semi automatickú verziu. Častejšie používame klasický 30-ranový zásobník ako legendárny kruhový zásobník, hlavne z dôvodu poruchovosti. Zbraň sa veľmi príjemne chová pri streľbe, bez výraznejšieho spätného rázu, hlavne z dôvodu pomeru veľkej hmotnosti zbrane a relatívne malého kalibru 7,62 x 25 (Tokarev). Z tohto dôvodu zvládnu streľbu z tejto zbrane aj začiatočníci, je výrazne príjemnejšia ako napr. streľba z AK47 Kalašnikova, alebo československého samopalu SA vz. 58," vysvetlil TASR expert na zbrane a spolumajiteľ strelnice Hunter Club Juraj Hodul.
PPŠ-41 alebo Špaginy sa doteraz vyskytujú u zberateľov. Boli napríklad odovzdané aj v rámci štyroch zbraňových amnestií, ktoré prebehli na Slovensku. "Štvrtá zbraňová amnestia ešte nie je celá spracovaná. V predchádzajúcich troch zbraňových amnestiách však bolo odovzdaných do 80 samopalov PPŠ-41 Špagin," priblížila TASR Marta Fabianová z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
www.ZIVOTPO.sk
